Slovo etiketa je francúzskeho pôvodu a označuje súbor spoločenských zvyklostí, chovania sa a pravidiel. Tak ako je etika najvnútornejšou zákonitosťou a kritériom hodnotenia správania sa, etiketa je súhrn pravidiel týkajúcich sa vonkajšej – formálnej stránky správania sa.
Účelom etikety je napojenie sa na históriu a tradíciu. Pravidlá, ktoré sú stanovené pre dojo a vzájomné vzťahy a činnosť v ňom, pomáhajú efektívne organizovať tréning a umožňujú zvládnuť väčší počet ľudí. Nie sú určené na ponižovanie cvičencov. Etiketa je účinný psychologický prostriedok pre vytvorenie určitých postojov a hodnotových systémov v oblasti etiky. Medzi základné prvky etikety patrí
- POZDRAV – REI
- ZA-REI – pozdrav v „seize“ – sediac na pätách
- RICU-REI – pozdrav postojačky.
Obidva úklony – pozdravy majú bojovú a ceremoniálnu, či zdvorilostnú formu. Na úklon vždy odpovedáme úklonom. Pri úklonoch postojačky sa zvykne hovoriť slovíčko „us“, čo znamená pozdrav, ale aj „rozumel som“.
RICU-REI používa každý cvičenec pri vstupe i odchode z telocvične – – dojo – miestnosti, kde vykonávame cestu, ktorú sme si zvolili, kde sa zdokonaľujeme. Rovnakým úklonom musí karatista pozdraviť pri vstupe alebo odchode z dojo tomu, kto má z prítomných najvyšší stupeň technickej vyspelosti. Väčšinou je to tréner. Ak tréning už začal, prvý koho treba pozdraviť je ten, kto vedie tréning. Dojo je možné opustiť len so súhlasom najvyššieho predstaveného.
RICU-REI sa musí používať vždy pred a po komunikácií s vyšším technickým stupňom alebo pred a po zápase, či spoločnom cvičení. Podobne ako sa zdravia pretekári a súťažiaci, je potrebné pozdraviť aj rozhodcov a po ukončení zápasu aj svojho trénera (coacha). Každý tréning začína a končí ceremoniálom. KARATE-GI – odev používaný v karate. Má byť biele, čisté, neroztrhané, na čom musí tréner dôsledne trvať. Dôležitý je osobný príklad trénera. OBI – opasok. Po jeho zaviazaní dvojitým uzlom oba konce prečnievajú aspoň 15 cm. Uzol má byť v strede. Karate-gi i obi si v dojo upravujeme v seize.